Březen 2010

Farby

28. března 2010 v 12:53 | Wewa |  Poézia
Stál tam sám a premýšlal
čo také zlé spravil
veď chcel len zapadnúť
a nikdy nespadnúť
ale každý mu podrážal nohy

Nikto ho nebral ako jedným z nich
jebo farba pleti prekážala im
zachádzali s ním ako s odpadkami
urážali ho sprostými poznámkami

No kto je tu odpad
on či ty
keď nedokážeš žiť 
s inými farbami

Tak prečo odsudzovať ľudí
či biely a či farebný
veď je to jedno
povaha a postoj je to
čo nás súdi
tak načo si nadávať
každý je jeden z nás

5445
WEWA

Tma

28. března 2010 v 12:45 | Wewa |  Poézia
Je tma, pozeráš a vlasy ti tancujú do rytmu nočného vánku
všade je ticho, naše myšlienky sa spájajú  a ja viem,
že som tvoja posledná, tá ktorá ti navždy zlomila srdce,
už nikdy sa ťa nebudem môcť dotknúť,
milovala som ťa, ale musela som to urobiť.

Už nechcem aby ma ďalej bodali tvoje oči, aby ma užieral pohľad
na teba, nechoď do mojich snov!
Navždy si odišiel, ako z môjho srdca, tak aj tohto sveta.

Ublížila som ti a ty ma už nikdy nenecháš tak ...
každú noc tu budeš sedieť a ničiť ma tak, ako som ja zničila teba ...
zabilo ťa to, tvoja duša už nikdy nenájde pokoj ...

222
Wewa

Rozum má dovolenku

27. března 2010 v 19:03 | Wewa |  Keci
Možno viete, možno nie ale je to také ...

KeĎ sa vaše ruky zmenia na niečo monštruózne, keď to vašich priateľov a rodičov bolí viac ako vás samých. Keď zmeškáte večeru a necháte sa vyhodiť z internátu, keď sa zrazu pozeráte na všetko čo ste urobili na to aký ste boli, na ten dlhý a neuveriteľný účet za telefón. Riskujete že sa vám zrúti všetko ale vy máte pritom pocit že by ste mohli mať viac, máte všetko a zrazu nič.  

Nenávidíte sami seba, vyčítate si každý krok a čin, chcete si ublížiť za to čo cítite, vaše srdce vás ťahá niekde kde by nikdy byť nemalo a nechcelo byť. To je láska, niečo čo som nikdy nechápala a nepoznala ... ľutovala som toho, modlila sa a riskovala aby som konečne zažila to nepoznané, to o čom každý hovorí že je veľmi bolestivé, zmysel života zmysel smrti ... !

Neľutujem čo som zažila, srdce ktoré bolo kedysi tvrdé a chladné ako kameň, kameň ktorý sa nedá preboriť už je zrazu neuveriteľne iné, zraniteľné a boľavé. To dokáže to slovo na 5 písmen.
Slovo ktorého sa všetci boja tak ako keď sa majú pozreť smrti do očí. 
Pocity tancujú, plačú a smejú sa. Ľúbim ťa! Ľúbim ťa! Ľúbim ťa! Neuveriteľné, aké jednoduché je povedať tieto dve slová, keď je srdce zaplavené krvou a prosí o odpustenie, o milosť, lásku. 
Bolí to, rany nevnímam ... cítim len srdce, ktoré nedokáže prestať biť. Ľúbim ťa, chcem ťa, nenávidím ťa! Srdce ma ťahá za tebou ale nepriznám si to pred sebou. Priznávam ale nechcem, ľúbim ...
plačem, ubližujem, odpúšťam. Človek sa sklame ale stále chce viac a viac, nič ho nezastaví a neodradí ked srdce zavelí. Rozum má vtedy dovolenku ...

love
Wewa